– Jaké jsou důvody, které mohou ospravedlnit nepostní období?
Vážení bratři a sestry,
Zabezpečení obživy je povinností. Splnění náboženských přikázání je také povinností. Proto je v mezinárodních dokumentech o lidských právech stanoveno, že zajištění svobody vyznání a svědomí v práci a pracovním životě je právem zaměstnanců a povinností zaměstnavatelů. Toto právo však, a to i u muslimských zaměstnavatelů, někdy není plně zajištěno. A i když je zajištěno, některé práce jsou z povahy věci náročné a těžké. Pro ty, kteří se s takovými situacemi potýkají, existují určité úlevy, zejména pokud jde o půst.
V zásade nie je správné, aby človek pracoval alebo bol nútený pracovať na náročných a ťažkých prácach, ktoré mu bránia v normálnom vykonávaní náboženských obradov. Umývanie človeka do dilemy, či má vykonávať náboženské obřady, alebo zabezpečiť si živobytie, je z hľadiska ľudských práv absolútne neprijateľné. V takomto prípade, ak mu spoločnosť nemôže poskytnúť lepšie pracovné príležitosti a je takmer isté alebo vysoko pravdepodobné, že v prípade odchodu z práce bude čeliť finančným ťažkostiam, nemusí pôstiť. Človek, ktorý je nútený na určitú dobu vykonávať ťažkú prácu a obáva sa, že pôst by mu poškodil zdravie, nemusí pôstiť. Ak má možnosť, nahradí pôst náhradným pôstom, inak zaplatí náhradu.
V Koráne sa ako ospravedlnění za nepostoj k pôstu spomínajú choroba, cestovanie a neschopnosť pôst dodržať (Bakara 2/184-185).
Pokud se obě tyto situace dostanou do krajní fáze a existuje obava, že by člověk mohl zemřít nebo ztratit rozum, pak je povoleno přerušit půst. Po Ramadánu je nutné nahradit každý den, který byl přerušen, v vhodném čase.
V takýchto horúcich dňoch, ak má niekto, kto v mene sultána slúži v Imáretech a organizuje tam prácu, obavy zo straty zdravia alebo duševnej rovnováhy, môže v takom prípade prerušit pôst.
Na rozdiel od toho, osoby, ktoré vykonávajú náročnú a vyčerpávajúcu prácu a ktoré sa obávajú, že by v horúcom období pri pôste mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života alebo k duševnej nerovnováhe, si môžu pôst prerušit. (Fethü’l-Kadir – Kemal ibn Hümam; Celal Yıldırım, Islamské právo s jeho zdrojmi, Uysal Kitabevi: 2/234)
V Koránu a hadítech sa často zdôrazňuje, že v náboženstve neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by bola pre človeka ťažká, a že v prípade akýchkoľvek ťažkostí a problémov sú veriacim poskytnuté určité úľavy a výnimky. Ako súčasť tohto všeobecného princípu je v niektorých prípadoch povolené nepraktikovať pôst v ramadáne, ktorý je povinný.
Podle Hanafitů je pro toho, kdo se před nocí rozhodl držet půst a musel během dne vyrazit na cestu, lepší tento půst dokončit; pokud jej však přeruší, není nutné žádné vykoupení. Šafi’ové a Hanbalové se však odvolávají na zprávu, že Prorok Mohamed (s.a.v.) během Ramadánu, když vyrazil na dobytí Mekky, držel půst až do místa zvaného Kadíd, kde pak svůj půst přerušil, a proto tvrdí, že i půst, na který se člověk rozhodl před nocí, lze v případě cesty přerušit. Stejně tak je výjimečnou situací válečný stav nebo dlouhodobé bojové situace na frontě. V těchto případech by měl člověk jednat podle toho, co je nejlepší pro jeho zdraví a plnění jeho povinností.
Ten, kto nemôže pôstiť z jedného z uvedených dôvodov, by mal z úcty k pôstu, k tým, čo pôstia, a k mesiucu ramadánu, čo najviac, čo je možné, skrývať túto skutočnosť.
Niektorí učenci sa vyjádrovali k tomu, ako by sa mal správať ten, kto čelí hrozbe na život alebo na úd, a tvrdili, že ten, kto v dôsledku nátlaku nedodrží pôst v ramadánu a je potom nespravodlivo zabitý, nebude hriešníkom; naopak, že si zaslúži veľkú odmenu za prejav oddanosti svojej viere. Väčšina názorov však smeruje k tomu, že v takomto prípade je správnejšie pôst prerušiť. Ak dokonca osoba, ktorá čelí hrozbe, má ospravedlnenie pre nedodržanie pôstu, ako je napríklad cesta alebo choroba, stane sa hriešníkom, ak v dôsledku nátlaku nedodrží pôst.
S pozdravem a modlitbou…
Islám v otázkách a odpovdích
