Vážený brat/Vážená sestra,
Polovičný‘
„Ten, kto počuje všetko, skryté i zjavné.“
Basîr
„Ten, kdo vidí všechno: světlo i tmu, vzdálené i blízké, velké i malé,
pozorujúci.”
(Mü’min, 40/56)
Boží sluch, zbavený akýchkoľvek nedostatkov, je odlišný od akéhokoľvek sluchu, ktorý si dokáže predstaviť a pochopiť ľudská myseľ; nepodobá sa žiadnemu z nich.
Bez vzdušného prvku nemôžeme svojmu partnerovi dať najavo túžbu, ktorú v sebe nosíme. Ale Boh počuje každú túžbu, ktorá prechádza naším srdcom. Túžba srdca sa nepodobá slovnému prianiu, rovnako ako počúvanie hlasu srdca sa nepodobá počúvaniu slov, ktoré sa šíria vzduchom.
Tento rozdiel je znakom, ktorý Všemohúci Boh vložil do podstaty človeka. Človek, keď je bdelý, vidí svojich partnerov a počuje ich reč; k tomuto videniu slúži oko a k tomuto počutiu ucho. Ale vo svete snov sa opäť stretáva so svojimi partnermi a rozpráva sa s nimi; avšak jeho oči spia a jeho uši sú od tohto sveta odpojené. Vo svete snov nie je ani vzdušný živel, ani hlasivky hovoriaceho, ani uši počúvajúceho.
Využívame vzduch na to, aby sme rozhýbali hlasivky a tak vyjadrili myšlienku, ktorú máme na mysli, a premenili ju na slová, aby ju ľudia počuli.
Slovo, ktoré vypustíme z úst, sa vznáša vo vzduchu ako božský zázrak a premieňa sa na milióny slov. Stránka vzduchu sa doslova preplní našou rečou. Na tú istú stránku sa však zmestia aj iné zvuky – od reči iných ľudí cez spev vtákov až po hrmenie a šumenie vody. Tieto bytosti samy o sebe tvoria na zemi krásnu scenériu, a ich zvuky na stránke vzduchu predvádzajú samostatný zázrak. A toto umelecké dielo Všemohúci Boh ukazuje anjelom a duchovným bytostiam.
Boh, ktorý stvoril slnko a slnečné svetlo, oko a zrak, a dal schopnosť vidieť aj kusu tuku, tak ukázal zázrak múdrosti a moci. Inak by, ako dosvedčuje aj videnie anjelov bez očí, nebolo pre videnie nutné oko.
Ľudský zrak je obmedzený. To znamená, že sa v jednom okamihu dokáže pozerať iba jedným smerom a vnímať iba jeden objekt. Aby mohol vidieť niečo iné, musí odvrátiť zrak od prvého videného objektu.
Podobne ako všetky Allahove vlastnosti, aj Jeho videnie a počutie sú všeobsiahle, absolútne a nekonečné. To znamená, že vidí a počuje všetko naraz.
Človek nevidí pod kožu druhého, rovnako ako nevidí a nepočuje myšlienky v jeho hlave a túžby v jeho srdci. Jeho zrak je obmedzený svetlom, vzdialenosťou a hmotnými prekážkami; jeho sluch je zase obmedzený na určité frekvenčné pásmo.
Tento člověk může poznat Boha a jeho existenci porovnáním svého krátkého a omezeného zraku a sluchu.
Veriaci, ktorý premýšľa o týchto božských menách, si uvedomuje, že len Bohu patrí schopnosť vnímať všetko naraz a počuť všetky zvuky súčasne. Okrem toho sa snaží svedomitejšie hospodáriť so svojimi prostriedkami, vedomý si toho, že každý jeho čin je videný a každé jeho slovo počuté.
Človek vďaka týmto darom, ktoré mu boli zverené, dosiahne cti poznania, že jeho Pán je Vševidiaci a Vševědúci, a s úžasom a obdivom rozjíma o božských umeleckých dielach, ktoré sa prejavujú vo svete farieb, tvarov a zvukov.
S pozdravom a modlitbou…
Otázky ohledně islámu
